Etikoterapia - J.Cindler

PREPIS PREDNÁŠKY

ETIKOTERAPIA

Ján Cindler

 

Pôvodný názov : etikoterapia vznikol v r. 1935 od dr. Bezděka, keď hľadal akýsi spôsob oslovenia ľudí v ich problémoch a starostiach, aj v chorobách. On tento princíp nazval: liečba mravnosťou . Znie to archaicky, ale tak by sa to dalo preložiť. Vychádza sa z toho, že existujú také negatívne pocity ako závisť, nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach alebo trápenie sa za iných . Ak niektorý z týchto pocitov ľudia „pustia do svojho vnútra“, tak za všetky následky nesú sami zodpovednosť. Vysvetľujeme to ľuďom a hľadáme príčiny všetkých zdravotných problémov cez objavenie ich prapodstaty v duši. Už totiž Sokrates povedal, že telo je iba obalom duše . Ak ochorie duša, ochorie aj telo. Všetkých tisíc diagnóz ktoré poznáme sú tie, ktoré vznikajú, keď sa nabúra ľudská duša.

Čo je to duša? Ako s ňou spolupracujeme? Ak ju nechápeme tak, že s ňou môžeme spolupracovať, tak sa nedostaneme nikde. Tým, že sme deti Božie, či to už ctíte alebo nie, vždy je to pravda. Fragment Boha je naša duša . Sídli v Solar Plexe (slnečná pleteň) pod hrudnou kosťou v strede. Niet v človeku väčšieho bohatstva ako je jeho duša. Ale my s ňou zaobchádzame veľmi nemúdro a potom je to tak ako to je. Ak sa o dušu nestaráme, potom to vedie k psychosomatickým chorobám, čo sa už dnes pripúšťa, aj keď veľmi opatrne. S dušou treba spolupracovať. Žiaľ, vzťah k duši sa väčšinou obmedzí iba na zážitky. Etikoterapia sa snaží dotiahnuť k takému sebapoznaniu, aby si človek dokázal s použitím rôznych techník a aj prípravkov, k vedomej spolupráci s dušou. Pre každého je najdôležitejšie jeho zdravie. Pre každého, kto má viac ako 18 rokov, je najdôležitejším človekom v jeho živote on sám. Miluj sám seba – nie je v tom pýcha alebo sebectvo. Keďže je pre nás zdravie najdôležitejšie a poznáme 7 najdôležitejších pocitov, ktoré nám zo zdravia uberajú, potom si každý sám môže postrážiť, aby mu niektorý z nich nevletel do duše a nevzal mu zdravie. A len potom, keď sa takýmto spôsobom začnem správať, som schopný splniť svoje spoločensko-historické a iné poslanie. Chem tu byť, chcem niečo dokázať, teda sa musím predovšetkým postarať o svoj vnútorný pokoj. Ak sa o to nepostarám, nebudem prospešný pre svoje okolie a nesplním svoje poslanie.

Takí ľudia, ktorí chcú za každú cenu byť prospešní svojmu okoliu – pozerám sa na nich s nedôverou, lebo to často robia preto, aby nemuseli riešiť svoje vlastné problémy. Vycítite to v spojitosti so základným pocitom: TU a TERAZ. To, čo sa už stalo, sa neodstane. Čo sa stane, vie iba Boh. Ktosi múdry povedal: nech myšlienka neopustí miestnosť, v ktorej sme . Ak si uvedomíte, že máte tendencie riešiť veci spätne, baviť sa o tom čo bolo alebo utekáte do budúcnosti a že čo bude keď... tak vždy keď utekáme dopredu alebo dozadu je to preto, lebo nechceme byť teraz. Keď utekáme späť, tak tu nie sme, tam sú iba spomienky. Keď utekáme dopredu, tam ešte nie sme. Tam je hypotéza. Ale keď riešim TERAZ, tak som TU. Keď máme neporiadok v duši, tak nechceme riešiť teraz, lebo do toho by sme museli zahrnúť seba a uvedomiť si svoj stav. Toto sú kroky, ktorými sa človek dostáva k pravde o sebe. Keď sa prinútite tu a teraz, zistíte: jeden nevyriešený problém, druhý, tretí – a obecne sa to nazve stres. Módne slovo, ľudia sa toho chytajú, vytvárajú sa antistresové programy, pričom nie je možné zachraňovať človeka, ak sa on sám zachraňovať nechce . Nehovoriac o tom, že stres je také všetko zahrňujúce a nič nehovoriace slovo.

Príklad s repným poľom: pozerám sa na repné pole, a to je pre mňa stres. Ale tie dva riadky, ktoré treba obrobiť, to je problém. Keď ich obrobím, problém zmizne. Nezaťažujem sa celým poľom, to nie je môj problém.

Vytvárajme si taký vzťah k sebe, aby sme dozerali na vstupy, ktoré môžeme zvládnuť a také, do ktorých nemôžeme vstúpiť. Zase sa dostávame k elementárnemu chápaniu seba samého. Aby človek mal motiváciu, ako s tým zachádzať, posunieme to ďalej. Ak sa o to nebudeme starať, začne nám to prerastať cez hlavu, dušička sa začne lámať a začnú si to odnášať orgány. Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo .

Najlepšie sú na tom ľudia, ktorí vnímajú stav duše. Teda vnímajú pohodu a tiež nepohodu. Keď človek nechce vnímať stav nepohody alebo je toho príliš veľa, tak musí dôjsť k niečomu, čo ho posunie do iných zážitkov. Každý orgán v tele má okrem svojho fyziologického poslania aj svoju duchovnú dimenziu. Napr. žalúdok a hrubé črevo sú kontrolované strachom . Keď sa mi začína objavovať nejaký problém s hrubým črevom – hemoroidy, zápchy, atď. a kto vie niečo o meridiánoch, ktoré kontrolujú nejaký sval alebo svalovú skupinu a dávajú informáciu skôr, ako sa ten orgán začne rozpadávať, vie o čom hovorím. Cez meridián hrubého čreva nás môže bolieť rameno . Pôjdeme k lekárovi a on povie, že sú to roky, pichne tam injekciu. Tým sa otupí bolesť, čo je reč tela – zatlčieme prejav tela a odrazu hrôza – mám toto, mám ono...Následný problém, ktorý je vedľa, sú obličky.

Obličky sa chorobne „rozbiehajú“ k vôli neusporiadaným medziľudským vzťahom . Nejde vždy o to, či ste s niekým pohádaný. Ide o to, koho si nosíme v sebe, koho nemôžeme spracovať, kto nám vadí. Nevyrovnaný medziľudský vzťah vedie k vnútornej agresii, to vedie k nadprodukcii adrenalínu, ten sa usadzuje v obličkách. Z toho sú obličkové kamene. Ale tiež cez meridiány – opúchajú členky alebo je tu problém s dýchaním, bolesť za hrudnou kosťou.

Čo je to chrípka? Sú to neusporiadané obličky a do toho príde bacil . Normálne sme schopní spracovať kde-čo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan zvonku a máme chrípku.

Po obličkách pokračuje močový mechúr . Dráha močového mechúra začína medzi očami, ide cez hlavu, tam sa to rozchádza a kontroluje chrbtové vzpriamovače a krúti sa to. Zdvojená dráha sa spája pod kolenom a končí pod malíčkom na nohe. Celá chrbtica je problémom močového mechúra . Jeden problém zo sto je skutočný problém s chrbticou. Inak je to záležitosť chrbtového svalstva, ktoré na základe toho, že cez ne prechádzajú dráhy močového mechúra a ktoré paralyzujú tieto svaly, nám znemožnia pohyb /hexenšus, úsad/. Je to záležitosť svalstva. Chrbtica nebolí. To sú omyly, ktoré medicína produkuje, aby nemusela akceptovať energetické súvislosti v tele. Iné je, ak sú polámané platničky, keď je veľký nedostatok vápnika a dochádza k vydieraniu alebo vzniká Bechterev. Ale to sú výnimky. Už len to, že začíname mať nádchu a ja som prechladol ... Podstatné je to, že mi tečie z nosa, niečo alebo niekoho som niekde nezvládol, scvrkli sa mi obličky ... Ja by som mal hľadať, čo kde mám nevyriešené a tým sa mi vyrieši problém s nádchou . Toto je hľadanie cesty k sebe. Ak sa „rozbehnú“ obličky a močový mechúr, u žien začnú gynekologické problémy, u mužov problémy s prostatou. Toto je tiež jedna z dvoch príčin neplodnosti. Problém prostaty môže napr. spočívať v tom, že sú neporiadky medzi človekom a napr. s jeho svokrou. Nevedia sa dohovoriť, stále ho to štve, tak sa to prejaví.

K duši /solar plexus/ nám dal stvoriteľ 6 základných orgánov: žlčník, pečeň, slinivku , slezinu, žalúdok a nadľadvinky . Keď dušička začne strádať, orgány jeden za druhým začínajú vypovedávať službu alebo aspoň zhoršujú svoju aktivitu. Žlčník a pečeň lapačmi všetkých našich zážitkových problémov. Trápi vás niečo? Naštval vás niekto? Nemôžete niekomu niečo odpustiť? Požičali ste niekomu peniaze a nevrátil vám? Chce si niekto požičať peniaze a nechcete mu ich dať? Hryzie vás žlčník. Preto, lebo sa staviame do polohy napätia. Žlčník je tu (ukazuje na pravú stranu), ale dráha žlčníka začína tu – ide cez hlavu. Preto sú migrenózne stavy, bolí hlava – to je žlčník . Prebúdzate sa v noci? Medzi ll.00 a l hodinou v noci je jeho najväčšia aktivita, takže prebúdza. Keď má niekto ráno pocit, že vidí horšie, je to preto, lebo zaspáva s nejakým problémom. A trvá to nejaké dve hodiny, kým sa rozkuká. Je to už na hrane, keď človek funguje ako-tak bez okuliarov, ale už žlčník upozorňuje, že sa začína trápiť a je v nás problém, ktorý nemáme vyriešený. Dráha žlčníka vychádza zo spodiny lebečnej a kontroluje nám šijové svalstvo . To, čomu sa hovorí krčná chrbtica, tak to s krčnou chrbticou nemá vôbec nič. Ide o kŕč šijového svalstva. Stuhne to – žlčníák volá o pomoc. Kto má vyoperovaný žlčník, nevyrieši vôbec nič, lebo energetické dráhy žlčníka zostávajú do konca života. Žlčníková dráha prechádza ramenom, kontroluje medzirebrové svalstvo, ale aj bedrové kĺby a kolená. Problém s bedrovým kĺbom je jednoznačne žlčník . O kolená sa okrem žlčníka ešte delí pečeň a slezina . Keď sa robia totálne endoprotézy, určite ich nie je toľko treba. To že kĺb bolí, to nie je záležitosť opotrebovaného kĺbu, to sú bolesti všetkého dookola.

Nedá sa utecť pred problémom. Ak ho nebudete riešiť, kým ho nepomenujete, tak on sa nezruší. Krivda cvičí s každým tretím. Zloba stúpa. Ľútosť je najzradnejší pocit, ktorý existuje. Všetky ostatné pocity sa dajú človeku vyhovoriť, ale ľútosť nie. Okolo ľútostivého človeka sa chodí ako okolo malomocného, aby sa o neho nikto neotrel, lebo on je ľútostivý a z ľútosti je najviac rakoviny.

Strach je pocit, ktorý nemá žiadnu hodnotu . Trápiť sa pre iného je nezmysel , pretože my môžeme pomôcť inému, ale trápiť sa nemá význam. Ak problém ktorý vnímame, s nami cvičí a my ho nájdeme, pretože ho chceme nájsť a pomenujeme ho – problém sa vyrieši. Krivda – on nám síce ublížil, ale zastreliť ho nemôžem, ani prejsť autom, asi mu budem musieť odpustiť. Bez odpustenia niet uzdravenia . To nie je problém toho človeka, to je váš problém. Treba si nakrokovať čo ma rozhodilo, čo ma trápi a dať tomu názov. Pomenovaný problém prestáva byť problémom. Pomenovaním problému sa dostávate v 90 % späť do pohody. Tým, že ľudia nechcú ctiť svoje deštruktívne pocity, ktoré si v akejsi slabosti dovolili vytvoriť, bohužiaľ na to končia. Sú ľudia, ktorí prešli v živote všeličím a nepoučili sa. Chodia na pripínačkách, pritom ich rozhadzujú ďalej a sťažujú sa, aký majú ťažký život. Musíme ísť do pomenovávania elementárnych príčin našich nešťastných pocitov.

Pečeň . Je to najväčšie tkanivo v tele. Teda pečeň potrebuje energiu za každú cenu. Ak nedostáva dosť energie, už je to vážne a medzi tým sa „rozbiehajú“ pľúca, srdečný obal, medzi tým sa srdce zastavuje. Preto sú časté nočné úmrtia (medzi 1.00 a 3.00 hodinou v noci má pečeň najväčšiu aktivitu). Keď pečeň zaberie a nemá dosť energie, ľudia mávajú v noci kŕče, prebúdzajú sa v noci, lebo im je zle alebo si pečeň zoberie energiu zo srdca a srdce sa zastaví. Cez pečeň prechádza úplne všetko. Každý z nás tam má nazbieraných veľa nešťastných vecí a preto si musíme „ošetrovať“ tieto deštruktívne pocity, lebo to je komplex, o ktorý sa treba starať. A ten komplex, to sme my! Cez pečeň ide ľútosť, úzkosť, strach, ale tiež zloba, zlostnosť všetkého druhu, krivdy a pečeň sa stará aj o nízky krvný tlak . Obličky robia vysoký krvný tlak, pečeň nízky. V spojitosti s pečeňou sa prejavuje nedostatok horčíka , (modriny) a keď je nedostatok železa tak je chudokrvnosť, zle sa prenáša kyslík do mozgu a je z toho únava.

Únavový syndróm je záležitoskťou nedostatočnej funkčnosti obličiek. Najhoršie je to, že pečeň nebolí. Ak iné orgány upozornia bolesťou, pečeň nikdy. Môže iba ak nafukovať. Ale medzi tým pokazia čo sa dá, pretože ak pečeň dobre nefunguje, tak: 1. zhoršuje sa metabolizmus. Plynatosť, meteorizmus, bublanie v tele, sklony k hnačkám, aj nechutenstvo (v pude sebazáchovy majú nadprodukciu štiav v žalúdku, ten odmieta stravu), až po nedostatočné čistenie tkanív, lebo je nedostatočný krvný tlak, takže sa nečistí tkanivo. Hrozí, že lymfa, ktorá je vytlačovaná z vlásočníc krvného systému do tkaniva, sa niekde zastaví, vznikne z toho lymfatický uzlík, je z toho nádor.

Glaukomické zmeny na očiach – zákaly. To je tiež od pečene. Škvrny – hovorí sa tomu starecké škvrny. Nie, to sú pečeňové škvrny. Nie je to závislé na veku, je to závislé na stave duše. Prečo sa to prisudzuje staršej generácii? Starí rodičia si mysleli, že keď dajú deťom všetko, že sa dočkajú vďačnosti, ale to je hrubý omyl. Je to záležitosť trápenia sa, strádania, atď.

Slezina a slinivka . Slezina je orgán, o ktorom sa ešte pred takými 10 rokmi hovorilo, že je celkom zbytočný a keď sa nevedelo kde sa chytiť problému s krvou, tak sa slezina vyoperovala. Lebo slezina je odstredivka pre odstraňovanie práve tých lymfatických nečistôt, (lymfa je telová miazga, tekutina) ktoré ako sa lymfa uvoľňuje z krvi a je tlačená cez svalové vlákna, nabaľuje na seba tuky, cukry, kdečo, na druhej strane sú to vlásočnice žilného systému ktoré to do seba naberú. Pretlačí sa to cez slezinu, slezina to vytiahne a tak to v tele funguje. Keď slezina začne chátrať , dôsledky sú zreteľné, lebo z krvného riečišťa sa stala stoka . Poškodenie sleziny nastáva pocitom osamenia. Bolia od toho kolená z vnútornej strany a je to cítiť pri chôdzi z kopca alebo zo schodov. Ak nás bolia kolená do kopca, je to pečeň a žlčník .

Keď sa toto stane a vy viete o čom je reč, dobre je dať si otázku: kto mi chýba, prečo sa trápim...? Opäť je to otočenie sa do svojho vnútra. Uvedomme si, že zase si vytváram v sebe nejaký neporiadok, ktorý je mojim produktom. Nie – mne niekto niečo... Všetko je našim produktom. Celé prežívanie života je tu - /ukazuje na srdce/. Ak si tu vytvorím ťažký pocit ľútosti, krívd, tak život je jedno veľké slzavé údolie, jedno veľké nebezpečenstvo a tiež bordel. Urobme si poriadok v sebe, aby sme sa zbavili neporiadku a v týchto intenciách je aj vonkajšia pohoda. Nehovoriac o tom, že čo sme, to vyžarujeme . Ak sme v pohode, táto pohoda z nás vyžaruje a takých ľudí stretávame. Stretávame sa s ľuďmi – rovný rovného si hľadá. Na tomto princípe funguje aj združovanie.

Pojem starecká cukrovka – to nie je pravda, to je len preto, lebo vo vyššom veku je to najčastejšie. Decká odišli, nechali nás tak. Toto nešťastie v podstate oslovuje pankreas. Pankreas sa nerozpadne z iného dôvodu ako z vnútorného nešťastia . Ak to nie je veľmi dramatické, tak to pri pankrease zostane, ak je to dramatické, tak je z toho rakovina. To, že tam začne chaotický výboj buniek, to už je ďalšia vec.

Nikto, kto je chorý si nezaslúži zľutovanie. Chorému máme pomôcť, ale nie ho ľutovať. To je to isté, ako keď sa kolega opije niekde v krčme a my budeme nad ním plakať. Nebudeme, odsúdime ho. Veľmi rýchlo. Naučte sa pozerať na svet triezvo. Táto spoločnosť končí na tom, že sa glorifikuje choroba. Miesto toho, aby ľudia hľadali cestu späť, o chorobe hovoria ako o hrdinstve. Mrzí ma, že v kresťanských vierach berú chorobu ako : koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. To sú mýty, to nemá s pravdou nič spoločného. Preto hľadajme cestu k sebe, rozpúšťajme v sebe vnútorné tenzie. Komu to nejde, tak sa snažte – nájdite si niekoho na komunikáciu, je treba zvoliť nejaký spôsob, lebo nedá sa stále ísť jedným smerom, potom sa otočiť a ísť inak – to sa nedá. Je tam zotrvačnosť, takže si treba nejako pomôcť.

Nadobličky. Je to najcitlivejší orgán endokrinného systému. Vyrába 60 látok. Patria sem všetky antialergény. Vďaka funkčnosti nadobličiek nebudú mať deti alergiu a ani vy. Nebude vitiligo, padanie vlasov, AIDS, SARS, atď. Máme v sebe všetko. Nadobličky začnú vynechávať aj vtedy, keď je problém so žlčníkom a pečeňou. Tým sa nabúra základná funkcia hormónov, feromónov, atď. Začíname tratiť náladu. Cez „poriadok“ ktorý sa v nás deje prestávajú sa produkovať hormóny „zodpovedné“ za našu náladu.

Už len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie : chcieť začať riešiť môj vzťah. Hoci len tým, že si nebudem pripúšťať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

Pripomínam Františka z Asisi, ktorý hovoril: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. Keby človek takto začal triediť svoj vzťah k životu – hovorím klientom – píšte si. Keď máte nejakú zlú myšlienku, zabudnete na ňu, ale už ju máte tam a ona s vami pracuje. Na papier „hodiť“ akýkoľvek negatívny problém, lebo už tým sa toho problému zriekame. Je to vaša cesta, ako začať so sebou robiť poriadky. Je to jeden z prvých krokov.

Srdce. Srdcový obal. Pľúca. (4. čakra) Srdce nebýva až tak často nabúrané, ako ľudia hovoria. Má špecifickú úlohu v tele a bude „šliapať“ furt. Skutočných problémov so srdcom nebýva až tak veľa. Skôr ide o jeho okolie. Perikard – osrdečník je spojený so stavmi úzkosti a ľudia to prenášajú na srdce. Je to o nevedomosti a o ochote čosi si priznať. Namiesto toho, aby človek, ktorý už trošku čosi vie si povedal – aha, pichá ma pri srdiečku – to znamená – je tu akési upozornenie, že čosi mi nevychádza. Múdry človek povie: aha, tak to je asi to, že mám ísť zajtara tam a tam a mne sa nechce a mám z toho strach. Ak si to prizná, zverbalizuje to a rozíde sa to. Perikard nie je nebezpečný z hľadiska zdravotného, skôr z hľadiska psychického a jeho dopadu. Zverbalizovaný problém prestáva byť problémom. Ale čo sa stane – ľudia začnú mať strach, čím si umocnia úzkosti a potom sa to už roztáča. V najlepšom prípade sa to pomenuje angina pectoris, príp.človek skončí na chorobnom „rozbehnutí sa“ nejakého iného orgánu. Od pericardu nás tiež môže bolieť ruka, bolia od neho aj ženské prsia zboku . Keď je to „nešťastné“ u žien, tak v miestach, kde je dráha perikardu, sa robia uzliny . Princíp vzniku uzlín na tomto mieste nepoznám, ale tak to je. Človek povie: viete, ja tu mám problémy. A potom zistíme, že tie uzliny sa vytvorili až po strachu, a my ho nájdeme. Teraz žena povie: mám strach preto, lebo mám tu nejaké problémy. Toto myslenie človeka posunie do polohy: mám strach, je to nebezpečné, pritom je problém niekde inde a ten problém si žena vytvorila sama.

Sedíme tu, počúvame a hovoríme si: veď to je v podstate jednoduché, dnes ešte to nechám tak, ale zajtra zaberiem! Ibaže – ráno sa prebudím a keby som mal zabrať, musím sa prestať zlostiť, musím prijať napr. svokru, zlostím sa na toho ... – ale to mu neodpustím! Tým

som zastavil proces nápravy. Dobre sa to vypráva, ale už len zamyslieť sa nad tým je obrovský štart človeka, len chcenie chcieť začať riešiť svoj vzťah k sebe tým, že si nebudem pripúšťať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

Pľúca . Je to sesterský orgán hrubého čreva . A každý pľúcny problém je v spojitosti so strachom . Niekto povie, no dobre, ale keď je nejaký infekt, no čo už! Nuž, keď je človek v pohode, tak mu to nevadí. Všetko čaká iba na našu nepripravenosť.

Kolega mi nedávno hovorí: chceš povedať, že keď má pol republiky chrípku, že pol republiky má nervy v...../škaredý výraz/ Vravím nie, ja som sa pomýlil: trištvrte republiky má nervy tam... a k tej štvrtine sa ešte vírus nedostal. Takto treba chápať našu pripravenosť k čomukoľvek. Je to na nás. Keď budeme v pohode, môžeme chodiť v mraze s krátkym rukávom, lebo neochoriete, aj keby ste chceli.

Keď mám v poriadku dušu, mám funkčnú pečeň. Keď mám perfektnú pečeň, mám dobrý krvný tlak. Keď mám dobrý krvný tlak, vrátane dostatku železa, tak mi dobre funguje mozog . Keď dostatočne funguje mozog, funguje aj termoregulačné centrum. Je to o tom, že človek chce so sebou niečo robiť a vie, že poriadok v duši je určujúci pre čokoľvek.

Treba si uvedomiť, že je tu súvis s energetickými dráhami . Napr. ruka – tá je spojená s energetickými dráhami srdca, osrdečníka, pľúc, tenkého i hrubého čreva – týchto 5 dráh si ruku „rozobralo“. Najčastejšie to býva hrubé črevo. Preto nemôžeme kývať rukou. Môžeme robiť akúkoľvek činnosť, ale ak si presilíme ruku – príklad: - ja som pred dvoma týždňami rezal drevo a ruka ma stále bolí... – teda treba vedieť, že každý natiahnutý /presilený/ sval sa upraví do 48 hodín . To čo je potom, už je problém. Cez toto miesto sa hlási niektorá energetická dráha. Lakeť – je kontrolovaný hrubým črevom . Onen tenisový lakeť, o ktorom sa tak často hovorí, to je záležitosť tenkého čreva . Väčšinou sa robia obklady, obstreky, ale to, že medzi tým sa zhoršuje vylučovanie vápnika v tenkom čreve a prestávajú sa dostávať živiny, to sa už nestačí usledovať. Keby sme ovládali tieto súvislosti, tak sa nebude riešiť lakeť, ktorým sa aj tak nič nevyrieši, ale bude sa pátrať po princípe strachu, ktorý poškodzuje tenké črevo. Potom by nebolo nebezpečenstva tvorenia osteoporózy. Pri osteoporóze v podstate ide iba o nabúranie tenkého čreva v spojitosti s úzkosťou. Zistíme – tak ako u rakoviny, že nikto sa do rakoviny nepresmial, že každý sa pretrápil . Žena, ktorá má osteoporózu sa trápi, smeje sa preto, aby nemusela plakať. Pretože ten neporiadok tam je. Pri osteoporóze ide o funkčnosť tenkého čreva.

Komu sa nehýbe zápästie, to je k vôli pľúcam.

Už určite viete, že nie celkom za všetko si môžeme iba sami. Existujú rôzne prípravky, ale najvyššie zo všetkého staviam komunikáciu o pocitoch . Ľudia sa medzi sebou bavia o iných ľuďoch, o veciach, o situáciach. To je o ničom, nič to nevyrieši z môjho vnútra. My sa máme baviť o pocitu z ľudí, o pocite z vecí a o pocite zo situácií . Pocit je pretavená vonkajšia realita našej duše . Keď hovoríme o pocitoch, tak v podstate dostávame zo seba von nánosy vytvorené našim nerozumným prijímaním vecí. Ak si nájdete partnera, s ktorým sa dá hovoriť o pocitoch, tak z dostávania sa z hrubých súčasných vecí sa dostaneme až k veciam, na ktoré si inak nespomenieme. Avšak tým, že sa pracuje s pocitmi, sme schopní zo seba vytiahnuť veci, o ktorých teraz chcem hovoriť.

Prečo sme natoľko citliví a vnímaví, že prijímame tieto veci tak, že na nás majú vplyv a pritom v podstate o nič nejde? Stvoriteľ nás dal dohromady s dostatočnou citlivosťou vo vzťahu k sebe, vzťahu k okoliu a tiež vo vzťahu okolia k nám. Keď tieto vzťahy nezvládame, tak je to preto, že naša citlivosť je vyššia, ako tá citlivosť, ktorú sme dostali od stvoriteľa. Za nárast tejto citlivosti môže niektorý z našich rodičov, ktorý sa na nás zavesil . Hovorím o zavesení sa duše na dušu. Tým, že sa duša v spoločnosti nectí, nepracuje sa s ňou. Hovorí sa o všeobecne o psychike, čo je o ničom. Múdri rodičia sa nezavesia na svoje deti. Múdri sa síce môžu zavesiť, ale v 18-tke ich s ťažkým srdcom prepustia. Nemúdri rodičia visia na deťoch celý život . Tým sebe robia neporiadok v duši a decku robia očistec na zemi. Keď je na nás zavesený niektorý z našich rodičov, tak nám zo 100 % berie 40 % hneď zo štartu, čo je takmer polovica sily osobnosti. So 60 % sa dá žiť. Ale keď nastane problém, prepadávame sa, siahame do rezerv, dochádza k druhotnému rozpadu osobnosti a už to začína. Neukončená rodičovská láska prechádza v lásku potologickú a lásku vražednú. Keď si so sebou niekoho nesiem, moja citlivosť je oveľa vyššia a ja vzťahy nezvládam. Práve k vôli tomu sa npĺňa žlčník kameňmi, lebo oveľa hektickejšie prežívame veci, ktoré u iného človeka prejdú a neurobia škody. Ale tiež k vôli tomu sa niektorí chlapci neženia, dievčatá sa nevydávajú, uteká sa do alkoholu, do drog, skáče sa z mosta. Sebevrahovia, narkomani, opilci – všetko je to na jedno kopyto. Rodičia svoje dieťa neprepustili. Dieťa sa v určitom období života dostáva do polohy nezvládnutia života. Po niečom siahne a spoločnosť to rieši až v jeho následku. Je jedno, či ide o žijúceho alebo nežijúceho rodiča, väzba sa nekončí úmrtím.

Dieťa vždy poškodí matka v priebehu tehotenstva, inak poškodené dieťa nevzniká. Všetky mozgové obrny, disfunkcie – hľadáme pravú príčinu – ona sa nájde, matka sa potrebuje oslobodiť. Ak sa to nepomenuje, celý život žije v nešťastí, prečo práve ona má poškodené dieťa.

Je to nerozumnosť ľudí, že neprepúšťajú svoje deti. Môže to byť záležitosť niekoľkých generácií. Miesto toho, aby sa pozerali na seba, tak sa otočili na svoje deti. Tieto deti už nemajú šancu nájsť si pohodového človeka, lebo si hľadajú rovnako „postihnutého“, niekoho, kto si nesie bremeno. Tak dochádza k degenerácii rodov. Dá sa to nazvať až prekliatím rodu – stopoval som to a u l7 chlapca, ktorý mal celkom rozpadnutú psychiku z hľadiska koncentrácie – nebol schopný sa ani vyučiť, bol sám zo seba nešťastný, až tak, že to skočilo do drog. Bola to záležitosť niekoľkých generácií a s každou z nich sa tento stav zhoršuje.

Z rozprávok alebo z histórie vieme: chlapec dostal uzlíček s buchtami a šiel do sveta. Dnes sa vytvára opačný princíp – dieťaťu dáme mobil, aby bol o ňom prehľad. Vytvára sa nekutočne veľké puto. Deti majú prísť do života rodičov a odísť. Ale dieťa je často ako kompenzátor vzťahu, chlap odchádza za mladšou a žena dostáva rakovinu. Tam sa hrnie dnešná spoločnosť. Keď my sami nezačneme sami so sebou rozumne zachádzať, nezačneme si vytvárať vzťah k sebe, ktorý je predurčujúci k zvyšku nášho života, poriadok v nás nikto neurobí . Treba si zvoliť niektorú z metód, niečo za čím už idem. Ide o akúsi cestu k sebepoznaniu alebo uvoľneniu psychického napätia, aby sme sa ozaj mohli nad sebou zamyslieť a riešiť svoj život.

Pocity ľútosti, krívd a strachu, ktoré si nosíme, si ľudia tiež prinášajú so sebou. Prinášame si ich z obdobia nevedomia, z nášho prenatálneho vývoja alebo z raného detstva do 9 rokov. Keby sme si tieto pocity nepriniesli, tak ich dnes neprežívame, lebo my by sme ich v racionálnom živote „ustáli“/?/. Situácie v živote v nás iba prebúdzajú tieto archetypálne zážitky a my sa z toho rozpadávame. Dnešný strach nie je dnešným strachom . Dnešný strach môže byť prebudený strach napr. z 5. mesiaca tehotenstva našej matky. To všetko etikoterapia rieši. Keď si človek prinesie tieto pocity a nenesie si „prisatého“rodiča, tak je všetko O.K. Avšak, keď si nesiem toho rodiča na chrbte a k tomu ešte aj pocity ľútosti, krivdy a strachu, tak nielen že nám rodič berie 40 % našej podstaty, ale tieto pocity sa nám z 20-násobujú práve preto. Človek, ktorý je takto „nabúraný“, tak jeho energetický systém funguje akurát tak na to, aby mohol zvládnuť základné životné potreby. Ak chce niekde zabrať, je to pre neho utrpenie a život sa stáva pre neho ozaj zložitým. Komunikáciou o pocitoch sa tieto veci dajú posunúť do neškodnej polohy, lebo tieto veci sa dajú nájsť. Dajú sa nájsť pomerne ľahko, lebo keď teraz prežívame nejaký strach alebo krivdu a budeme sa o tom baviť, tak nám naskočí celá šnúra týchto pocitov. Problémom je, že o pocitoch by sa nemali baviť dve ženy alebo dvaja chlapi. Žena je emocionálne vrecko, ona to trúsi a chlap je racionálny. Treba, aby racionálny aj emocionálny prvok riešili niečo spolu . Zážitková sféra ženy dotvára jemnosť v racionálnom chápaní muža. Na pocit sa vytvorí dvojaký pohľad. U muža sa to cez akýsi vonkajší pocit posunie. Medzi partnermi sa zriedka hovorí o pocitoch, lebo človek má strach, že tým odhaľuje svoje vnútro a ten druhý to zneužije. On to nemusí zneužiť, ale my sa bojíme. Teda sa to zastaví hneď v základoch. Rozhovory medzi partnermi fungujú na princípoch: najprv dávaj, potom ber. Neútočí na nikoho. Začne niektorý z nich: predstav si, dnes som zažila takúto vec. Taký divný pocit som mala. Muž sa opýta: čo to bolo? Muž musí prísť s ponukou, ale ja musím vytvoriť tomu druhému pocit, že nemusí mať strach o tom hovoriť. Ak sa raz podarí rozvinúť komunikáciu o pocitoch, stáva sa z toho nekonečný príbeh a nikdy neskončí téma. Treba k tomu odvahu pustiť sa do toho.

Keď sa trápime, akýmsi spôsobom veci predurčujeme, programujeme si niečo a veci sa odvíjajú inak. Sme naprogramovaní, dochádza k stretu a z toho ochorieme. Život treba brať tak, ako ide a k tomu sa dá dopracovať. Snaha, úsilie sú prvoradé. Ak toto nemáme, nemusíme sa o tom ani baviť.

OTÁZKY

•  Mám známu a tú bolia kĺby až tak, že jej vŕzgajú...

 

Keď vŕzgajú kĺby, ide o skrátenie šliach a zmenší sa vôľa kĺbov /ohybnosť/. Je to síce fyziologická záležitosť, ale začína to cez niektorý orgán, inak by sa šľachy neskrátili a zase je to problém, ktorý si tá pani nosí v duši. Keď sa to preberie, šľachy sa uvoľnia a kĺb bude chodiť dobre.

Keď sa vydierajú kĺby, svedčí to o tom, že neporiadok v tele je. Nadobličky sa starajú o kĺbové mazivo .

 

Krížová oblasť je oblasť vetra a chladu. Ukazuje, ako prechádza dráha močového mechúra. V krížovej oblasti kľučkuje, preto sa tej oblasti hovorí vetra a chladu. Je to najvýraznejší priestor pre zvýraznenie problému s močovým mechúrom . Pred močovým mechúrom sú obličky a to sú medziľudské vzťahy. My sa trápime s medziľudskými vzťahmi, že sa ľudia k nám zle správajú. My ich neberieme takých, akí sú. V tom je problém ľudí. Etikoterapia pracuje na vytváraní vnútornej slobody človeka. Kto má vnútornú slobodu, dáva slobodu všetkým. Kto ju nemá, ostatným berie . On neberie tým, že človeku obmedzuje život, ale – Mariena chodí oblečená tak, Karol sa chová ako hňup... Ibaže výchova ľudí končí v 4roch rokoch, potom už s tým človek neurobí nič. Je to môj problém, že ich takých nedokážem prijať. Musím začať na sebe pracovať.

 

•  Ako ste sa dostali k etikoterapii?

 

Robil som 3 stredné školy, nechceli ma pustiť na vysokú. Najprv som študoval motory, potom so to uťal a šiel som na pedagogickú fakultu, študoval som psychológiu. Potom som si urobil skúšku z anatómie a z fyziológie a skončil som úplne inde. Študoval som na Wiesbadenskej akadémii psychoterapiu.

Pri etikoterapii treba siahnuť do ľudskej podstaty. Deštruktívne pocity – dotknúť sa toho, to je citlivé. Musí byť pocit istoty, aby terapeut pocit našiel a rozkódoval ho. Dnes sa pocity ako také medzi ľuďmi nectia. Dnes sa ctí výkon, agresivita, ale pocit... ? Do jemnejšej podstaty sa ľuďom veľmi nechce. Pri etikoterapii musíte mať predovšetkým poriadok v sebe. Musíte byť oveľa citlivejší na hľadanie problémov ako je klient oproti mne. S hrubým základom sa nedá nájsť jemná podstata.

 

Štítna žľaza ako problém je taký zriedkavý, že to ani neuveríte. To, čo sa považuje za „štítnu žľazu“, tak to je strach. Je to akoby zhmotnenie problému žalúdka, a žalúdok - to je strach. Je to asi tak – strach sa prejavuje zvieraním žalúdka a má to vplyv aj na iné orgány. Strach vám ťahá krk – to sa píše aj v románoch: – Otvorili sa dvere a kňažnej sa strachom zovrelo hrdlo.

 

Exémy – to je pečeň. Pri vyšetrení je zbytočné prísť s dieťaťom, lebo na vine je matka.

 

Energetický upírizmus je oficiálne popísaný fenomén. Duša každého človeka túži po pohode a pokoji. Ak je energeticky nenasýtená, siaha po energii iných ľudí. Príklad matky, keď príde uťahaná domov, „cucne“ si detskej energie a ono ochorie. Ono zato nemôže. Buď sa rozpadne do nejakých angín, čo je zase zo strachu alebo sa rozpadne cez pečeň, čo je strádanie matky v spojitosti s nejakým problémom.

Lupienka /psoriáza/ je kombináciou pečene a hrubého čreva . Je to intoxikácia organizmu cez nabúrané hrubé črevo – nečistoty idú do krvi a tie sa potom dostávajú na povrch.

 

Keď sa povie diagnóza : nedostatok hormónov, to už je bitie na poplach, lebo sa tam rozpadajú 3 orgány a tam nadobličky patria.

 

Horkosť v ústach. To je nadprodukcia pečeňových a žalúdočných štiav. Pálenie záhy.

Rada: 2 lyžičky plnotučnej horčice prehltnúť . Horčina sa spojí s kyselinami a je vám dobre.

http://www.etikoterapiecindler.cz/

BIOpototraviny RAJ EZOpress Cesta - Brandon Bays Terapia tmou Časopis pro kvalitní život